Svetový deň modlitieb za kňažské a rehoľné povolania a Deň matiek
Dnešný deň by sa toho dalo pripomenúť veľa. Či už to, že v roku 1949 zmenil Siam meno na Thajsko, či to, že zomrel geniálny britský autor Douglas Adams (jeho pamiatku a génia si pripomenieme o 2 týždne počas Uterákového dňa :) ) alebo to, že sme vyhrali nad Rusmi 4:3 a získali prvú zlatú medailu z MS v hokeji.
No tento deň je o inom, teda aspoň tento rok. Dnes je totiž krásny deň – druhá nedeľa v máji je venovaná matkám. Mamičkám, mamkám, mamám, matkám. Možno nás často nahnevajú (a rovnako aj my ich) keď nás napomínajú apod. Ale v konečnom dôsledku vieme, že to myslia v dobrom, že nás milujú a boja sa o nás. Tak skús v tento deň prísť za svojou mamkou, pozrieť sa jej do očí a úprimne a z lásky jej povedať, že ju ľúbiš. Nechaj všetky hnevy, všetko negatívne, stranou. Lebo vieš, že ju ľúbiš, nech urobí čokoľvek a vieš, že aj ona tak isto ľúbi teba.
No ale prečo vlastne tento deň? A prečo práve druhá nedeľa v máji? História Dňa matiek siaha až do obdobia antiky. V starovekom Grécku oslavovali ženu ako darkyňu života už 250 rokov p. n. l. Do súčasnej podoby sa začal dostávať tento deň v 16. storočí v Anglicku, kde oslavovali tzv. Nedeľu matiek. Súčasná tradícia vznikla na prelome 19. a 20. storočia. Američanke Anne Marie Jarvisovej zomrela v roku 1907 matka a tak začala kampaň za vyhlásenie dňa venovaného matkám. To sa jej rýchlo podarilo a už o 2 roky tento sviatok oslavovali v 45 štátoch USA. 8. mája 1914 iniciatíva vyústila do oficiálneho vyhlásenia druhej májovej nedele za Deň matiek Kongresom USA. Túto tradíciu a termín si osvojili takmer všetky štáty sveta. U nás, teda vtedy ešte v Československu, sa tento sviatok začal oficiálne oslavovať v roku 1923. Počas obdobia komunizmu bol potlačený Dňom žien. No po revolúcií v roku 1989 sa znova tato tradícia vrátila.
Tento deň je špeciálny ešte niečím iným. V túto nedeľu sa končí týždeň modlitieb za duchovné povolania a tento deň je oficiálne Svetový deň modlitieb za kňažské a rehoľné povolania.
Svätý otec František v Posolstve k 51. svetovému dňu modlitieb za duchovné povolania píše: „Čím viac sa dokážeme zjednotiť s Ježišom v modlitbe, pri čítaní Svätého písma, v Eucharistii a vo sviatostiach, ktoré sa slávia a prežívajú v Cirkvi, a tiež prežívaním bratstva, tým väčšmi v nás bude rásť radosť zo spolupráce s Bohom, v službe Božiemu kráľovstvu a pravde, spravodlivosti a pokoju. A úroda bude hojná, úmerná milosti, ktorú sme dokázali poslušne prijať.“
