Deň zápasu za ľudské práva a Medzinárodný deň spomienky na obete otroctva a transatlantický obchod s otrokmi
Počas obdobia prekračujúceho 400 rokov sa viac ako 15 miliónov mužov, žien a detí stalo obeťami tragického transatlantického obchodu s otrokmi, jednej z najtemnejších kapitol v dejinách ľudstva.
Každý rok dnešný deň ponúka príležitosť na uctenie si pamiatky tých, ktorí trpeli a zomreli v rukách brutálneho systému otroctva. Tento medzinárodný deň sa taktiež zameriava na zvyšovanie povedomia o nebezpečenstve rasizmu a predsudkov v dnešnej dobe.
Pre trvalejšie uctenie si obetí bude v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku vztýčený pamätník. Víťazný návrh na pomník, Archa Návratu Rodneyho Leona, amerického architekta haitského pôvodu, bol vybraný prostredníctvom medzinárodnej súťaže a oznámený v Septembri 2013.
Špeciálnou témou v roku 2014 je Víťazstvo nad otroctvom – Haiti a ešte ďalej, ktorá pripomína boj proti otroctvu po celom svete. Hati bolo prvou krajinou ktorá sa stala nezávislou po bojoch zotročených mužov a žien, ktorí boli vedení Toussaintom Louverturom. V roku 2014 uplynulo 210 rokov od vzniku Republiky Haiti.
Viac o udalostiach odohrávajúcich sa v tento deň sa môžete dozvedieť na tejto stránke: http://www.un.org/en/events/slaveryremembranceday/2014/events.shtml
V dnešný deň si tiež tento rok pripomenieme 25 rokov od sviečkovej manifestácie alebo Bratislavského Veľkého piatku. Medzi pamätnými dňami Slovenskej republiky je 25. marec označený ako Deň zápasu za ľudské práva. V tento deň si pripomíname konanie tzv. sviečkovej manifestácie v roku 1988, keď sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí zišlo asi 10 000 občanov, aby so sviečkami v rukách demonštrovali proti nedodržiavaniu ľudských a najmä náboženských práv, predovšetkým slobodnej voľby svojho svetonázoru, vtedajším vládnym režimom.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Zhromaždenie bolo predzvesťou nežnej revolúcie zo 17. novembra 1989, ktorá viedla k pádu štyridsaťročnej totality a nástupu demokracie. Demonštrácia bola najväčším verejným vystúpením proti komunistickej diktatúre v Československu od roku 1968.
Akcia sa uskutočnila napriek rozsiahlym protiopatreniam vtedajších straníckych a štátnych orgánov, aj napriek výzvam zo strany vtedajšej cirkevnej organizácie Pacem in terris, ktorá spolupracovala s komunistami.
Polícia použila vodné delá i slzotvorný plyn, psov, obušky a fyzické násilie. Príslušníci bezpečnostných síl bili a zatýkali aj nezainteresovaných občanov, ktorí sa náhodne dostali do ich dosahu.
Zásah proti manifestácii nebol zameraný na stabilizáciu a ochranu verejného poriadku, ale na prezentovanie moci komunistického režimu. Jeho cieľom bolo zastrašiť opozičné sily nesúhlasiace s praktikami nedemokratického spoločenského systému.
